V utorok ráno sa v Kátmandu život len veľmi opartne vracia do “traumou povoleného” normálu: znova sa otvorili na pár hodín úrady a väčšie biznisy, drobní obchodníci sa usádzajú na svojich zvyčajných stanoviskách. Ale smútok a strach stále nad mestom prevládajú.

Káthmandu je dnes poloprázdne. Veľa ľudí sa niekoľko dní po katastrofe rozpŕchlo do miest a dedín odkiaľ prišli do Káthmandú pred niekoľkými rokmi. Dôvodov pre takýto “útek” je hneď niekoľko. V prvom rade veľa ľudí stratilo prácu, veľa ich stratilo strechu nad hlavou a hlavne nikto z nich nevie čo ich v Káthmandu ďalej čaká. Sú schopní si vytvoriť predstavu o svojich životoch na vidiekoch, nie sú však schopní si ju vytvoriť v zničenom meste. Tieto reakcie sú prirodzené, hlavne po katastrofách a hlavne pre ľudí, ktorých primárny pocit je strach, ktorí trpia traumou z katastrofických udalostí predchádzajúcich dní.

Na jednej strane je tento odchod ľudí z mesta vnímaný pozitívne, predovsetkým zo zdravotného pohľadu - pravdepodobnosť výskitu epidémií a infekcií je v tomto prípade relatívne nižšia ako ich vznik v preľudnenom veľkomeste.

Veľke provizórne stanové tábory v meste sa tak postupne vyprázdňujú. Jedným z nich je aj stanový tábor v centre mesta Tundikhel. Pre humanitárnu pomoc má tento fakt tiež dôležitú úlohu a to tú, že táto pomoc musí byť smerovaná rovnako do rurálnych častí krajiny, von z Kátmandu.

MAGNA odpovedá na tieto situácie tým, že svoje semimobilné psychosociálne jednotky nasmerováva práve do rurálnejšich oblastí ako je aj oblasť Sindhupalchok.

Karin Slováková, MAGNA koordinátorka v Nepále


POMÔCŤ MÔŽETE TU A TERAZ.

  • SMS na číslo 836 (hodnota 5Eur a plati pre všetkých operátorov)
  • vkladom na účet 2943004292/1100 Tatra Banka
  • online