Práca a život v teréne

Životné podmienky počas Vášho pôsobenia na misii

Život a práca v teréne môže vo Vás objaviť skrytý talent, môže Vás inšpirovať a zmeniť Váš život.

Vaše životné podmienky na misii budú častokrát úplne základné. Budete musieť nasledovať bezpečnostné pokyny za všetkých okolností. Nebudete schopný vykonávať aktivity na ktoré ste z domu zvyknutý - šport, divadlo, kino a pod. Budete spolupracovať s ľuďmi z mnohých krajín, vrátane miestnych zamestnancov, ktorí zvyčajne tvoria väčšinu tímu, takže budete musieť byť schopní a ochotní sa prispôsobiť ľuďom z rôznych kultúr. Nachádzate sa v priamom kontakte s ľuďmi, ktorým pomáhate, ale môže sa stať, že nie vždy budete cítiť ich okamžitú vďaku. V projekte, krajine alebo oblasti, kde budete pôsobiť sa môže situácia náhle zmeniť a tým pádom sa bude meniiť aj Vaša práca. Takže pružnosť a prispôsobivosť sú úplne zásadnou podmienkou na prácu v teréne.

Situácie a príbehy priamo z terénu:

"Je 24.december 10 hodin ráno, sedíme v aute a snažíme sa zvládnuť náročný terén. Ešte takých 20 minút, ale može to byť aj dobrá polhodina po takej náročnej ceste. Brodíme sa blatom v tažkom teréne, nakoľko ráno pršalo a cesta je takmer neprejazdná, ale teraz je krásne slnečno, a my ideme ďalej...", hovorí Mirka Cerulová.

čítaj Hlas z terénu od Miroslavy Cerulovej z Kene >>

"Pracovať v krajine tretieho sveta ako zdravotný pracovník bol pre mňa odjakživa sen a výzva. Pred mojim posledným rokom štúdia medicíny som sa rozhodla vyskúšať si na vlastnej koži to, o čom som čítala v románoch už od detstva. Kontakt na Magnu som získala po dlhšom bádaní od pani lekárky Júlii Horákovej, ktorá pre organizáciu pracuje ako odborný konzultant...", hovorí Romana Skalická.

čítaj Hlas z terénu od Romany Skalickej z Kambodže >>

"Za 16 dní som prežila chvíle, na ktoré nikdy nezabudnem. Videla som pacientku s nádorom na mozgu a vytláčalo jej to oko. Našla som pred nemocnicou pohodené dieťatko, ktoré bolo podvyživené a polomŕtve. Videla som každý deň pred nemocnicou stáť deti a žobrať o jedlo, o ktoré sa boli ochotné aj pobiť. Nedá sa zabudnúť na iskru v ich očiach, keď dostali jedlo...", hovorí Zuzana Barciová.

čítaj Hlas z terénu od zdravotnej sestry Zuzany Barciovej z Haiti >>