Vothy prišla do Domu Nádeje (sirotinec pre HIV/AIDS deti zriadený Magna Deti v Núdzi v Kambodži) vo februári 2006 v ťažkom stave podvýživy a v pokročilom štádiu AIDS. Mala 11 rokov a bola polosirota. Jej matka zomrela na následky HIV/AIDS, otec sa nachádzal v poslednom štádiu tohto ochorenia a nemohol sa o malú Vothy postarať.


Vothy v marci 2006 sa nachádzala v ťažkom stave podvýživy, bojovala so
smrťou. © Martin Bandžák/Magna

Rodina nebola pred pár rokmi na tom zle, otec aj matka boli vzdelaní ľudia a v povojnovej Kamboži si neviedli najhoršie. Otec bol veľmi často mimo rodiny, kedže jeho práca armádneho dôstojníka si to vyžadovala. „Niekedy mi bolo smutno, ale mama hovorila, že ocko musí byť preč, lebo všetci dospelí ľudia musia pracovať a jeho práca bola aj mimo naše mesto. Ale s mamou sme chodili von, na zmrzlinu a pečené mäso“, spomína Vothy. Po čase matka aj dcéra trávili väčšinu času v nemocnici. Vothy kvôli neustálym chorobám prestala chodiť do školy. „Chcela som pokračovať, ale bola som slabá. A v škole sa so mnou aj tak nikto nechcel baviť, lebo som vyzerala divne. Tak som nakoniec prestala. Potom som už ani nechodila von, len keď sme išli s mamou do nemocnice. Otec sa za nás veľmi hanbil“, konštatuje po čase Vothy.

Pre nedostupnosť potrebnej liečby matka Vothy zomiera. Otec sa dostal do podobného stavu ako ona pred ním a zostáva dlhodobo v nemocnici. Vothy do Domu Nádeje priniesli vo veľmi vážnom stave z miestnej nemocnice, kde jej už nevedeli pomôcť. Nikto jej nedával žiadnu nádej, malá Vothy však nikdy nestratila chuť žiť. “Počula som ako sa o mne v tej hnusnej nemocnici bavili, že je zaujímavé, že som prežila do rána. Potom ma odniesli preč, aj tak som tam nechcela zostať“.

Počas nasledujúcich štyroch mesiacov Vothy niekoľkokrát takmer zomrela, hnačky mala až 30-krát denne. Postupne sme ju v Magne nastavili na antivírusovú liečbu, podávali jej špeciálnu terapeutickú stravu a dennodenne sme sa o ňu intenzívne starali.
„Bola som veľmi chorá, takmer som zomrela. Tak ako mamička. Už som ani nemohla nič jesť a bola som taká slabá. Ani so nemohla sedieť. Bolo to také hrozné, celý čas som myslela na to, ze ešte nechcem zomrieť.“

Po troch mesiacoch boja o prežitie sa malá Vothy sama postavila na nohy, začala prijímať potravu a smiať sa. Jej prvé kroky viedli do Magna vzdelávacieho centra, kde sa začala učiť základy písania a čítania a po ôsmych ťažkých mesiacoch bojov o život začala chodiť aj do štátnej školy. Dnes patrí medzi najlepšie študentky.
„Som šťastná, že môžem dnes chodiť do školy, že sa mám lepšie a mám konečne späť moju silu a novú rodinu. Som šťastná, že som nezomrela,“ hovorí cez slzy Vothy.


Magna Deti v Núdzi v roku 2003 zriadila svoj prvý sirotinec Dom Nádeje pre HIV pozitívne siroty v Kambodži, kde Vothy dnes žije. Siroty sa nakazili vírusom HIV od matky pri pôrode, alebo pri dojčení. Sociálna situácia ich rodinných príšlušníkov im nedovoľuje starať sa o ne, nemajú dostatok finančných prostriedkov ani znalostí ako sa o takto choré deti treba starať. Takto postihnutým deťom poskytujeme ARV liečbu, kompletnú zdravotnú starostlivosť, ubytovanie, stravu a výživu, ošatenie a školu. Magna v súčasnosti v Kambodži.poskytuje starostlivosť pre takmer 300 HIV/AIDS detí  v rôznych programoch.

Denisa Augustínová, operačný riaditeľ Magna Deti v Núdzi projektov v Kambodži.